Druhá svetová vojna a oslobodenie obce
Začiatky druhej svetovej vojny v obci podľa očitých svedkov spadajú do augusta 1944, keď prišla skupina partizánov /pešiaci, aj na koňoch/ , ktorá pokračovala smerom na Bardejov do obce Kríže, kde sa údajne nachádzal partizánsky štáb. 21. septembra do obce prišla ďalšia skupina Červenej armády. Volali ju "preryvná fronta". Tá určitý čas žila v lesoch, bez pomoci a potravín. Časť sa stiahla do obce a žiadala pomoc. Za 4 dni občania odovzdali vojakom veľa hovädzieho dobytka a pomáhali aj základnými potravinami. Keď sa k obci priblížili nemeckí vojaci, červenoarmejci obec opustili.
25. septembra 1944 do obce vtrhli nemecké vojská. Brali všetko, aby pre "Ivana" ako nazývali Červenú armádu nič nezostalo. 6. októbra na príkaz nemeckého velenia začala evakuácia obce. Ľudia opúšťali svoje príbytky a po veľkých útrapách a ťažkostiach, z Dobroslavy a Kapišovej smerovali na Vranov a Prešov. Každý sa usadil tam kde ho prijali. Onedlho rozbombardovaná obec ľahla popolom. Bol to hrozný obraz skazy.
V časti chotára obce, na kóte Javira popri 38. armáde 1.Ukrajinského frontu bojovali aj vojaci Prvého československého armádneho zboru. Táto operácia v mesiacoch september- november 1944 sa zapísala do dejín Karpatsko- Duklianskej operácie, úlohou ktorej bolo pomôcť Slovenskému národnému povstaniu.
Na známu výšinu horu Javira smerom od Zindranowej na Hunkovce sa ťažko prebíjali vojaci 1. československého armádneho zboru- svobodovci. Takmer meter za metrom bolo potrebné pri postupe odrážať odpor nepriateľa.
Na západ od miesta bojov 12.gardová tanková brigáda plk. N.G. Dušaka sa dostala do ťažkej situácie v postupe na Nižnú Pisanú. Fašisti upevnili svoje obranne pozície na upätiach hôr okolo cesty. Jeseň vtedy bola veľmi daždivá a jediná cesta sa stala neprechodnou. Tanky 12.gardovej tankovej brigády sa nemohli dostať z východzej pozície. Cesta na Nižnú Pisanú bola zaliata vodou, celá v blate. Aby sa tanky mohli dostať dopredu museli sa použiť na ťahanie konské poťahy, až 12 párov koní a vlečné laná, pomocou, ktorých sa tanky vyťahovali z bahna. Na miesto tohto pohybu bol vyslaný 106. ženijný prápor, ktorý budoval drevené premostenie cesty, čím sa uľahčil pohyb tankov. Po dvoch dňoch, 23. októbra sa podarilo sústrediť tanky v severnej časti údolia Nižná Pisaná. Stále dažde, hmla, skalnaté svahy, husté porasty, rozmoknutá zem a zamínované územia paralyzovali pohyb transportu a techniky. Ťažké to boli dni aj pre armádu. Niekedy aj dva dní sa vojaci nemohli ani zohriať, ani osušiť si premočený odev. Za takýchto podmienok sa veľmi ťažko bojovalo proti dobre postavenému a ozbrojenému nepriateľovi. Ráno 25. októbra 1944 sa počasie trocha umúdrilo. O 10.00 hodine sa začala delostrelecká príprava na útok.
305. strelecká divízia 4.gardového tankového zboru genpor. P. P. Polubajorova a 12. gardová tanková brigáda N. G. Dušaka, ktorá mala k dispozícii 28 tankov, sa dostala do Nižnej Pisanej a začala neúprosný boj s nepriateľom, ktorý bránil obec. V tankovom boji o Nižnú Pisanú postupujúce vojská zničili 2 nepriateľské delá, mínometnú batériu a ukoristili 5 nepriateľských tankov. Veľké straty na ľuďoch a technike zaznamenala aj 12. gardová tanková brigáda.
25. októbra 1944 Nižná Pisaná bola oslobodená za cenu veľkých ľudských obetí a materiálnych škôd. V boji o Nižnú Pisanú zahynulo 16 identifikovaných a 1101 neznámych vojakov. Na pamiatku týchto udalostí, údolie najväčšej tankovej bitky z obdobia Karpatsko-Duklianskej operácie bolo pomenované Údolím smrti. Ako symbol ťažkých bojov s nepriateľom v Údolí smrti je inštalovaná vojenská technika, ktorá varuje: Už nikdy viac vojnu!
O ťažkých bojoch v údolí obcí Nižná Pisaná, Kapišová, Kružlová a Dobroslava v dňoch 25. a 26. októbra svedčia aj tieto údaje:
25. októbra 1944 vojská 38. armády spotrebovali približne 46 tisíc a 26. októbra 32 tisíc nábojov, striel a mín. Pri oslobodzovaní obce sa v boji vyznamenal aj Pavel Andrejevič Kondyra, gardový seržant z Kyjeva, jeden z galérie Hrdinov Dukly. Pri príležitosti 38. výročia Karpatsko-Duklianskej operácie v októbri 1982 navštívil obec Nižná Pisaná a bol mu udelený titul "Čestný občan obce".
Ubolený a užialený bol návrat občanov do vypálenej a zničenej obce. Muselo sa začať od sa samého začiatku, od piky. Likvidovali sa rumoviská a stavali sa provizórne drevené obydlia.
Na každom kroku hrozilo nebezpečenstvo, lebo zem bola "posiata" mínami. Míny síce pyrotechnici postupne odstraňovali, ale rozkladajúce sa mŕtve telá vojakov a trupy koní odstraňovali miestni obyvatelia, nevynímajúc z toho ani deti. Mŕtve telá vojakov sa ukladali do z dosák zbitých a zavápnených truhiel a odvážali sa do Svidníka, kde sa neskôr pochovávali do spoločných hrobov.
Zabité kone sa pálili alebo zahrabávali do zeme na tzv. konský cintorín. Za týchto ťažkých podmienok sa obyvatelia obce s veľkou vervou pustili do zápasu o nový život, o obnovenie vojnou zničeného hospodárstva.
Stálo to veľa driny, veľa potu, kým pisanská zem začala znovu rodiť.
Zdroj: