Kultúra a zaujímavosti
Nižná Pisaná je známa zručnosťou žien v maľovaní a zdobení veľkonočných kraslíc. Táto činnosť sa dedí z generácie na generáciu. Známou a vychýrenou v tomto ľudovom remesle je napr. Irena Čverčková, ktorej maľované kraslice putovali na viaceré výstavy ľudovej umeleckej tvorivosti, nielen na Slovensku, ale dostali sa aj do zahraničia. V rokoch 1994 - 1997 v obci sa konali okresné súťaže v maľovaní kraslíc, pod názvom O najkrajšie kraslice. Na týchto súťažiach sa preslávili Irena Čverčková, Marián Čverčko, Iveta Štefanisková - Ligenzová, Mariána Vachnová, Tatiana Čverčková, Darina Olijárová a Irena Kopčíková. V maľovaní kraslíc sa v obci využíva rôznofarebná vosková plastika a v ostatnom období pastelová technika na bielom podklade. Okresné súťaže prispeli k tomu, že v obci boli vystúpenia súborov: Makovica, Makovický holos, Topľan a sólistov Máriu Mačoškovú, Michala Labíka a Tomáša Babjaka i ľudového rozprávača Juraja Kasardu.
V súčasnosti kultúrno-spoločenský život organizuje obecné zastupiteľstvo rôznymi akciami: stavanie májov s pálením vatry, oslavy Dňa matiek, Mesiac úcty k starším.
Súčasťou života obyvateľov obce je ich kultúrno-spoločenský život. Už v roku 1926 bol v obci založený Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý mal 19 členov. Prvým predsedom zboru bol Andrej Grega ml. a veliteľom miestny učiteľ Štefan Javorský. Aj v povojnovom období dobrovoľné hasičstvo obnovilo svoju činnosť. Aktívne pracovalo najmä družstvo dorastencov, ktoré sa v roku 1955 zúčastnilo na celoslovenskej súťaži a medzi okresnými družstvami bolo hodnotené ako najlepšie. Informácia z roku 1991 uvádza, že organizácia mala 31 členov (4 ženy). Predsedom bol Peter Morjak a veliteľom Ján Pichanič ml.
V roku 2000 organizácia má 23 členov, predsedom je Peter Omaska a veliteľom Marek Jurčišin.
V povojnovom období v obci okrem požiarnikov pracovali aj tieto spoločenské organizácie: Socialistický zväz mládeže, Zväz Československo-sovietskeho priateľstva, Zväzarm, Sokol a Československý Červený kríž. Úspešné v obci v prospech nášho obyvateľstva pracovala aj kultúrno-spoločenská organizácia Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich, neskôr Zväz Rusínov-Ukrajincov.
Roku 1986 zväzáci obce v rámci mládežníckej súťaže Strom života získali putovný pohár Východoslovenského KNV. Veľký význam pre zvýšenie kultúrnej úrovne v obci malo založenie knižnice roku 1948. Aj keď v počiatočnom štádiu svojej pôsobnosti počet zväzkov krásnej a detskej literatúry bol len 76 ks, záujem obyvateľov o knihy a časopisy rástol. V roku 1960 knižnica už mala 724 zväzkov a 35 zapísaných čitateľov. Vedúcou knižnice bola učiteľka Anastázia Fedorková. Ďalšími vedúcimi knižnice boli miestni učitelia: Grocká a Šveda. Počet čitateľov sa pohyboval od 31 v roku 1960 do 49 v roku 1975.
Po zrušení základnej školy v obci postupne upadla aj činnosť knižnice. Od roku 1993 knižnično-informačné služby tu poskytuje Podduklianska knižnica vo Svidníku, prostredníctvom bibliobusu - pojazdnej knižnice.
Významne kulturno- spoločenské akcie v obci: -výstavba bezprašnej cesty v rokoch 1948 -52 a následne roku 1952 zriadenie autobusového spojenia, -výstavba 12 nových domov firmou Dugas a 25 domov v akcii 5 M. Neskôr v roku 1959 pribudli ďalšie 3 domy v akcii 5 M a 3 občania si postavili svoje domy svojpomocne. V ostatných rokoch pribudli 2 domy a jedna chata. Pozitívny dopad na zvýšenie kultúrneho života občanov malo zavedenie elektrického prúdu a telefónneho spojenia.
Zdroj: